Nie trend, ale povinnosť – aj takto možno zhrnúť legislatívne procesy týkajúce sa ESG (environmentálne, sociálne, riadiace faktory). V roku 2026 totiž vstupujú do platnosti mnohé dôležité smernice, nariadenia a zákony. Firmy preto čelia novým povinnostiam vo viacerých oblastiach spoločensky zodpovedného podnikania a udržateľnosti.
V článku sa dozviete aj toto:
- Aké zmeny prinášajú upravené ESRS štandardy do reportingu udržateľnosti,
- Čo je nové v oblasti uhlíkového cla a obehového hospodárstva,
- Čo prináša novela zákona o ochrane spotrebiteľa do oblasti vzťahov medzi obchodníkmi a zákazníkmi,
Zjednodušené ESRS štandardy uľahčia vykazovanie udržateľnosti
V decembri 2025 agentúra EFRAG oficiálne odovzdala Európskej komisii technické poradenstvo k návrhu zjednodušených ESRS štandardov. Návrh prináša zníženie počtu povinných dátových bodov o 61 % oproti pôvodným požiadavkám.
Zjednodušenie sa týka aj posudzovania princípu dvojitej materiality. Kľúčové bude, či sú informácie užitočné pre zainteresované strany – spoločnosti tak budú zverejňovať len to, na čom skutočne záleží. Plné posúdenie materiality stačí aktualizovať iba pri významných zmenách, nie každoročne.
Firmy a organizácie získajú možnosť použiť naratívne zverejnenia (narrative disclosures), vďaka ktorým vysvetlia svoj prístup k spoločensky zodpovednému podnikaniu a udržateľnosti nielen číslami, ale aj kontextom – vyváženým a konzistentným spôsobom. Pre lepšiu prehľadnosť môžu na začiatok správy pridať manažérske zhrnutie (executive summary).
Na presnom znení pracuje Európska komisia. Termín publikácie sa očakáva v druhom kvartáli 2026.
Novinky v oblasti uhlíkového cla – CBAM
Od 1. januára 2026 nadobúda v plnom rozsahu účinnosť mechanizmu kompenzácie uhlíka (CBAM). V praxi to znamená povinnosť dovozcov platiť za emisie skleníkových plynov vzniknuté pri výrobe tovarov v tretích krajinách.
Opatrenie sa vzťahuje len na vybrané tovary, ako oceľ, hliník alebo hnojivá. Cieľom je vyrovnať náklady na emisie medzi domácimi výrobcami a zahraničnými dodávateľmi.
Za vybrané tovary dovážané z tretích krajín budú firmy platiť od roku 2026 uhlíkové clo. Zdroj foto: pixabay
Pre splnenie CBAM regulácie už nestačí emisie len reportovať. Spoločnosti musia nakupovať a odovzdávať CBAM certifikáty, ktorých cena kopíruje týždenné ceny povoleniek v EU ETS (Európsky systém obchodovania s emisnými povolenkami).
Tovary spadajúce pod Prílohu I Nariadenia (EÚ) 2023/956 môžu dovážať len registrované organizácie so štatútom „schválený deklarant CBAM“. Emisie viazané na dovoz musia nechať overiť tretej akreditovanej strane, teda akreditovanému overovateľovi.
Ide o subjekty, ktoré spĺňajú špecifické legislatívne požiadavky na overovanie údajov o emisiách v rámci mechanizmu CBAM. Teda sú akreditované v súlade s vykonávacím nariadením (EÚ) 2018/2067 pre príslušnú skupinu činností.
Príkladom sú špecializované inšpekčné, certifikačné a audítorské organizácie, ktoré disponujú vysokou úrovňou technickej odbornosti.
Výška pokút pre firmy za chyby v reportoch alebo chýbajúce certifikáty je na úrovni 100 € za každú nadlimitnú tonu. Bez spoľahlivých dát od dodávateľov organizáciám hrozí aj zadržanie tovaru spadajúceho pod CBAM na hraniciach.
Podniky, ktoré ročne dovážajú menej ako 50 ton tovaru spadajúceho pod CBAM, sú od uhlíkového cla oslobodené v prípade ak ide o cement, železo, oceľ, hliník a hnojivá. Tento limit však nesmú počas roka prekročiť, inak sa na ne pravidlá vzťahujú za daný rok v plnom rozsahu. Limity sa budú každoročne prehodnocovať.
Pre elektrinu a vodík tento 50-tonový limit neplatí a CBAM sa na ne vzťahuje bez ohľadu na množstvo
Dohoda pri nariadení EUDR proti odlesňovaniu
Hlavným cieľom nariadenia EUDR je minimalizovať príspevok Európskej únie k celosvetovému odlesňovaniu a degradácii lesov.
Jeho znenie a rozsah finálnych povinností pre firmy prechádzali v decembri 2025 tzv. trialógmi – vyjednávaním medzi Parlamentom, Radou a Komisiou. Výsledkom bola dohoda o publikovaní najnovšej verzie nariadenia EUDR v Úradnom vestníku EÚ 23. decembra 2025.
Zoznam produktov, ktorých sa nariadenie EUDR týka:
- drevo, kaučuk
- hovädzí dobytok
- kakao a káva
- palmový olej a sója
Produkty, ktoré pôsobnosť nariadenia nepokrýva:
- tlačené knihy
- noviny, obrázky a iné výrobky polygrafického priemyslu
- rukopisy, písané texty a plány na papieri
DDS (vyhlásenie o náležitej starostlivosti) sa vzťahuje len na operátora, ktorý ako prvý uvádza tovar na trh EÚ alebo ho vyváža. Ten je povinný poskytnúť referenčné číslo všetkým subjektom v dodávateľskom reťazci.
Základné požiadavky, ako potvrdenie, že výrobky nespôsobujú odlesňovanie, ostali nezmenené. Firmy, ktoré spracúvajú suroviny už pokryté DDS, nemusia vytvárať nové dokumenty. Musia mať informácie o svojich dodávateľoch a odberateľoch a uchovávať referenčné čísla DDS alebo identifikátory vyhlásení.
Veľké a stredné spoločnosti sa musia registrovať v informačnom systéme, viesť záznamy najmenej päť rokov a poskytovať ich orgánom na požiadanie.
Malé a stredné podniky (MSP) môžu namiesto DDS podať len jednorázové zjednodušené vyhlásenia pred uvedením tovaru na trh alebo exportom. Po jeho odovzdaní získajú identifikačné číslo, ktoré zdieľajú v dodávateľskom reťazci.
MSP majú takisto viac času na prípravu – povinnosti pre nich začnú platiť od 30. júna 2027. Veľké a stredné spoločnosti majú na prípravu necelý rok, pretože povinnosti pre nich platia od 30. decembra 2026. Európska komisia do 30. apríla 2026 vypracuje správu o administratívnej záťaži, ktorá môže priniesť ďalšie návrhy na zjednodušenia.
Firmy sa musia pripraviť aj na zákon o obehovom hospodárstve
Spoločensky zodpovedných podnikateľov čakajú nové povinnosti aj v sektore odpadov. Kľúčovým nástrojom týchto zmien je nové nariadenie (EÚ) 2024/1157 o preprave odpadu, ktoré nahrádza staršie predpisy a v plnom rozsahu sa začne uplatňovať 21. mája 2026.
Okrem neho Komisia plánuje v roku 2026 predložiť zákon o obehovom hospodárstve (Circular Economy Act – CEA), ktorý má zlepšiť situáciu v oblasti voľného pohybu recyklovaných materiálov v Európskej únii.
Podľa neho sa mechanicky recyklované plasty nebudú klasifikovať ako odpad. To umožní voľný pohyb materiálov medzi krajinami EÚ a vytvorí jednotný trh.
Aby sa však zabezpečila transparentnosť a zamedzilo sa nelegálnym tokom, zavádza sa podľa článku 27 nariadenia o preprave odpadu tzv. digitálna povinnosť.
Cieľu Komisie zdvojnásobiť mieru obehovosti v EÚ na 24 percent do roku 2030 má pomôcť aj elektronická komunikácia. Zdroj foto: pixabay
To znamená, že od mája 2026 budú musieť všetky subjekty – od pôvodcov odpadu až po príjemcov – spracovávať prepravné procesy výlučne elektronicky cez centrálny systém EÚ s názvom DIWASS.
Zákon o obehovom hospodárstve má zaviesť špecifické kódy pre recyklované polyméry, ktoré jednoznačne odlíšia panenské (nové) materiály od recyklovaných. Firmy tak už nebudú môcť dovážať lacnejší nový plast a vydávať ho za recyklovaný len preto, aby splnili zákonné povinnosti alebo získali ekologické certifikáty.
Digitálny systém DIWASS nariadenia o preprave odpadu zase zabezpečí štandardizované formáty údajov a lepšiu sledovateľnosť.
Komisia zároveň plánuje prostredníctvom CEA realizovať audity recyklačných zariadení mimo Únie, aby zabezpečila, že dovážaný PET recyklát je autentický. To dopĺňa novú povinnosť auditu prijímajúceho zariadenia zakotvenú v nariadení o preprave odpadu.
Tieto opatrenia smerujú k cieľu, aby sa od novembra 2026 uplatnil úplný zákaz vývozu plastového odpadu do krajín mimo OECD, čím sa podporí využívanie odpadu ako suroviny priamo v rámci Únie.
Spoločensky zodpovedné podnikanie a výroba textilu
Nové povinnosti firmám prinesie aj nariadenie o ekodizajne pre udržateľné produkty (ESPR), ktoré od 19. júla 2026 zakáže veľkým spoločnostiam likvidovať nepredaný spotrebný tovar. Typickým príkladom je oblečenie a obuv.
Namiesto likvidácie budú musieť zabezpečiť opätovné využitie tovaru – darovaním, repasovaním alebo recykláciou. Informácie o množstve vyradených položiek musia každoročne zverejniť spolu s dôvodmi, prečo ich vyradili.
Rozsah výrobkov, na ktoré sa regulácia vzťahuje:
- textil a obuv,
- nábytok a matrace,
- elektronika a IKT produkty,
- domáce spotrebiče,
- výrobky zo železa a hliníka,
- pneumatiky,
- detergenty, farbivá, mazivá a iné chemikálie
Výrobky, ktoré sú z pôsobnosti nariadenia vyňaté:
- potraviny a krmivá,
- humánne a veterinárne lieky,
- živé rastliny a zvieratá,
- produkty ľudského pôvodu,
- niektoré dopravné prostriedky,
- tiež špecifické výrobky pre obranné a bezpečnostné účely
Nariadenie prináša novinku – digitálny pas výrobku (DPP), bez ktorého sa výrobky z určených kategórií nemôžu uvádzať na trh EÚ.
Pas musí byť zapísaný v centrálnom registri Komisie a dostupný prostredníctvom QR kódu. Obsahuje informácie o zložení, použitých látkach, recyklovateľnosti, opravách a možnostiach údržby.
Najväčšie povinnosti majú výrobcovia a dovozcovia – musia zabezpečovať splnenie všetkých kritérií.
Distribútori a predajcovia nesmú uviesť na trh položky, ktoré ekopožiadavky nespĺňajú. Takisto musia zákazníkom poskytnúť prístup k povinným údajom vrátane digitálneho pasu.
Koho a kedy sa nariadenie týka?
- Veľké podniky: Musia dodržiavať zákaz ničenia nepredaných výrobkov od 19. júla 2026.
- Stredné podniky: Majú odklad a zákaz sa na ne začne vzťahovať od 19. júla 2030.
- Mikropodniky a malé podniky: Sú nateraz od tohto zákazu oslobodené
Právo na opravu: viac výhod pre zákazníkov a viac povinností pre firmy
Sprísnenie podmienok pre podniky prinesie aj zákon o ochrane spotrebiteľa s tzv. delenou účinnosťou.
Prvá vlna účinnosti
V praxi to znamená, že povinnosti týkajúce sa dobrovoľného európskeho formulára pre informácie o oprave začnú platiť od 31. júla 2026.
Ide o štandardizovaný dokument (príloha zákona č. 3a), ktorý obsahuje jasné informácie o type opravy, cene, lehote, náhradných dieloch a obmedzeniach. Zákazníci sa na jeho základe rozhodnú, komu zveria produkt.
Formulár je dobrovoľný, no zákazníci môžu uprednostňovať firmy, ktoré ho ponúkajú. Ak ho podnikatelia poskytnú, jeho znenie ich zaväzuje 30 dní od jeho poskytnutia. Obe strany sa však môžu dohodnúť aj na dlhšej dobe.
Od 31. júla 2026 platí aj povinnosť opraviť tovar na žiadosť zákazníka, ak to technicky umožňujú osobitné predpisy. Výrobca bude povinný opraviť tovar v prípade, ak nie je možné uplatniť zodpovednosť za vadu tovaru u predajcu. Počas procesu môže poskytnúť náhradný produkt bezplatne alebo za poplatok.
Náklady opravy alebo predchádzajúca oprava inou firmou nie sú dôvodom na odmietnutie. Výrobca môže opravu odmietnuť len v prípade, že je to fakticky alebo právne nemožné.
Pojmy ako značka udržateľnosti majú zákazníkom pomôcť lepšie vyhodnotiť, ktoré produkty sú skutočne šetrné k prírode. Zdroj foto: unsplash
Druhá vlna účinnosti
Na jeseň, od 27. septembra 2026, nadobudnú účinnosť opatrenia proti greenwashingu. Všetko o tejto téme firmy nájdu v texte: „Čo je greenwashing a ako sa mu vyhnúť? Tipy pre zodpovednú komunikáciu.“
Zákon po prvýkrát veľmi jasne stanovuje nároky na tieto marketingové tvrdenia. Ak firma napríklad komunikuje udržateľné vlastnosti výrobku (spadá pod definíciu environmentálneho tvrdenia) a tieto nároky nedodrží, dopúšťa sa greenwashingu.
Zákon tento pojem nedefinuje, ale hovorí o klamlivých obchodných praktikách (Príloha č. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa), za ktoré hrozia sankcie.
Viac informácií o riadení reputačných rizík spojených s greenwashingom je dostupné zadarmo v e-booku „Who is who“.
Takisto sa zavádza definícia značky udržateľnosti – ide o akúkoľvek dobrovoľnú verejnú alebo súkromnú známku dôveryhodnosti, kvality alebo ich ekvivalent, ktorej cieľom je odlíšiť a propagovať produkt, postup alebo obchodníka s odkazom na určité environmentálne alebo sociálne vlastnosti.
Sankcie za porušenie zákona o ochrane spotrebiteľa
a) pokuta – od 200 eur do 2 % obratu firmy za predchádzajúce účtovné obdobie, najviac 200 000 eur,
b) povinnosť odstrániť alebo zmeniť obsah zverejnený v online rozhraní alebo
c) povinnosť zabezpečiť vymazanie domény.
V rovnaký deň začína platiť aj nové oznamovacie povinnosti obchodníkov, najmä v oblasti udržateľnosti. Spotrebiteľ by sa pred kúpou mal napríklad dozvedieť, ako je možné tovar opraviť alebo aká je dostupnosť náhradných dielov.
Firmy čaká stále viac povinnosti
Zmena nariadenia o zverejňovaní informácií o udržateľnom financovaní (SFDR, známy aj ako SFDR 2.0) – Nový návrh z novembra 2025 sa snaží zlepšiť transparentnosť a súlad s legislatívou, ako je CSRD a MiFID II, pričom obmedzuje administratívnu záťaž pri reportingu. Kľúčovou zmenou je plánované vyňatie služieb správy portfólia a investičného poradenstva z pôsobnosti tohto nariadenia. Nariadenie sa tak bude primárne sústrediť na účastníkov finančného trhu (napríklad správcov aktív) a distribútorov produktov, medzi ktorých patria investičné spoločnosti, banky a poisťovací makléri. Cieľom je posilniť schopnosť investorov pochopiť a porovnať finančné produkty so zohľadnením udržateľnosti a chrániť ich pred greenwashingom. Podľa posledných informácií z februára 2026 nebude nový režim pravdepodobne účinný pred rokom 2027 alebo 2028. Po nadobudnutí účinnosti revidovaného nariadenia bude nasledovať 18-mesačné prechodné obdobie pred jeho uplatnením.
„Cestovná mapa k prírodným kreditom“ (Roadmap Towards Nature Credits) – Ide o iniciatívu, ktorú predstavila Komisia 7. júla 2025. Prírodné kredity sú obchodovateľné jednotky, ktoré si firmy môžu kúpiť, čím napr. podporia svoje ESG aktivity. Tento systém možno pripodobniť offsettingu emisií CO2. V polovici roka 2026 expertná skupina poskytne technické kritériá a náčrt metodického rámca v tejto oblasti.
„Energetický Omnibus“ – pripravovaná legislatívna iniciatíva Európskej komisie, ktorej hlavným cieľom je zjednodušenie právnych predpisov v oblasti energetických produktov, zníženie administratívnej záťaže v energetickom sektore a urýchlenie projektov. Predloženie návrhu sa očakáva v druhom štvrťroku 2026.
ESG klub bude všetky zmeny dôkladne sledovať a informovať o nich prostredníctvom svojho bezplatného newslettera.
Bonus v podobe nových pravidiel kyberbezpečnosti
Firmy by nemali zabúdať, že na Slovensku od 1. januára 2025 začali platiť nové povinnosti, ktoré priniesla novela zákona o kybernetickej bezpečnosti.
Tá transponovala smernicu NIS 2 (Network and Information Security Directive 2), ktorej hlavným cieľom je zvýšiť spoločnú úroveň kybernetickej bezpečnosti v celej Únii. Zameriava sa na prísnejšie požiadavky na riadenie rizík a reakciu na incidenty. Digitalizácia a ESG tak čoraz viac splývajú do jedného celku, ktorý firmy nemôžu ignorovať.
Pre novinky z oblasti digitalizácie ESG sledujte aktuality ESG klubu.
Časť tohto obsahu bola vytvorená pomocou umelej inteligencie a následne upravená a overená človekom. V ESG KLUBE a agentúre GreenTalk sa riadime odporúčaniami IPRA o transparentnom a etickom používaní AI v komunikácii.
