Od 2. augusta 2026 sa začnú uplatňovať viaceré kľúčové povinnosti európskeho AI Actu vrátane pravidiel pre AI-generovaný obsah. Ak vaša firma používa umelú inteligenciu na tvorbu textov, obrázkov či videí, mala by vedieť, kedy musí byť takýto obsah rozpoznateľný ako vytvorený alebo upravený pomocou AI. V článku vysvetľujeme, čo prináša článok 50 AI Actu, ako táto téma súvisí s pilierom Governance a akú úlohu v nej môže zohrávať ESG manažér.

Umelá inteligencia sa vo firmách presunula z experimentu do každodennej praxe. Podľa Eurostatu používalo v roku 2025 nejakú AI technológiu už 20 % podnikov v EÚ s desiatimi a viac zamestnancami, čo je medziročný nárast o viac než šesť percentuálnych bodov. Od 2. augusta 2026 začína platiť väčšina povinností nariadenia o umelej inteligencii (AI Act) vrátane pravidiel transparentnosti pre AI-generovaný obsah. A hoci v texte AI Actu nenájdete ani slovo „ESG“, téma mieri priamo do udržateľného riadenia firmy, konkrétne do jej governance piliera. V článku sa dozviete:

  • Aké pravidlá v AI Akte sú pre firmy záväzné  od druhej polovice roka 2026 a prečo sa týkajú aj firiem, ktoré AI len používajú,
  • Kde sa AI dotýka ESG, a čo to znamená pre malé a stredné podniky,
  • Akú úlohu má v tomto celom ESG manažér. 

Čo sa v AI Akte spúšťa v roku 2026 a koho sa to týka

Európsky akt o umelej inteligencii, teda nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1689, sa nespúšťa naraz. Účinnosť nadobudlo už v auguste 2024, ale jednotlivé časti sa aktivujú postupne. Vo februári 2025 začali platiť zákazy najrizikovejších praktík, v auguste 2025 pravidlá pre všeobecné AI modely a systém dohľadu. Kľúčový je však 2. august 2026, keď sa stáva účinnou väčšina zvyšných povinností nariadenia.

Časová os aplikácie AI Actu. Zdroj: Európska komisia.

Pre bežnú firmu je z nich najdôležitejší Článok 50, ktorý zavádza povinnosti transparentnosti. V praxi ide o označovanie toho, čo vytvorila umelá inteligencia. Nariadenie požaduje, aby:

  • systémy, ktoré komunikujú priamo s ľuďmi (napríklad chatboti), dali človeku najavo, že hovorí so strojom, ak to nie je zjavné,
  • syntetický obsah (text, obraz, zvuk, video) bol označený ako umelo vytvorený alebo upravený,
  • takzvané deepfake a AI-generované texty zverejnené na informovanie verejnosti o veciach verejného záujmu boli jasne rozpoznateľne označené.

Podstatný detail, ktorý sa ľahko prehliadne. Časť týchto povinností sa vzťahuje na nasadzovateľa systému, teda na firmu, ktorá AI len používa, nie na toho, kto ju vyvinul. Ak teda vaše marketingové oddelenie vygeneruje text tlačovej správy cez AI nástroj alebo použije AI vizuál v kampani, povinnosť transparentnosti sa týka vás, aj keď samotný nástroj pochádza od niekoho iného.

Európska komisia k tejto téme pripravila aj Kódex správnej praxe pre transparentnosť AI-generovaného obsahu. Ide o dobrovoľný nástroj, ktorý má firmám pomôcť s praktickým plnením povinností podľa Článku 50, od strojovo čitateľného značenia obsahu až po zverejňovanie deepfakeov. Nenahrádza znenie nariadenia, ale prekladá ho do konkrétnych krokov.

Ako AI Act súvisí s ESG agendou

Ak v ESRS štandardoch hľadáte kapitolu o umelej inteligencii, nenájdete ju. Európske štandardy udržateľného reportingu (ESRS) žiadny samostatný štandard venovaný AI nemajú. To ale neznamená, že AI s ESG nesúvisí. Súvisí, len cez existujúce nástroje governance.

Kde AI vstupuje do ESG governance. Zdroj: EFRAG, ESRS Set 1.

Ak firma používa AI v procesoch, ktoré ovplyvňujú kvalitu ESG dát, transparentnosť komunikácie, rozhodovanie o ľuďoch alebo dôveru stakeholderov, umelá inteligencia sa stáva témou riadenia. V reči ESRS ide najmä o:

  • ESRS 2 GOV-5 – riadenie rizík a interné kontroly nad reportingom udržateľnosti
  • ESRS 2 IRO-1 a SBM-3, cez ktoré firma posudzuje, ktoré vplyvy, riziká a príležitosti sú pre ňu významné (analýza dvojitej materiality),
  • ESRS G1 Business Conduct, ktorý sa venuje etike a zodpovednému obchodnému správaniu.

Inak povedané, digitálne témy vrátane AI patria do ESG reportingu vtedy, keď sú na základe posúdenia významnosti dôležité pre dopady, riziká alebo príležitosti firmy. V praxi pôjde najmä o riadenie dát, interné kontroly, transparentnosť, zodpovedné obchodné správanie a vzťahy so stakeholdermi.

Čo to znamená pre malé a stredné podniky

Menšie firmy si môžu vydýchnuť. Pri MSP nie je potrebné budovať zložité AI governance rámce. Ak však firma používa AI v komunikácii, práci s dátami alebo pri rozhodovaní, mala by mať aspoň jednoduché pravidlá

  • čo sa smie vkladať do AI nástrojov, 
  • kto kontroluje výstupy, 
  • kedy treba označiť AI obsah a 
  • kto nesie zodpovednosť.

Dobrovoľný štandard VSME pre malé a stredné podniky, ktorý EFRAG vydal koncom roka 2024, tento smer podporuje. Vo svojej prílohe medzi možnými témami udržateľnosti pre spotrebiteľov a koncových používateľov uvádza napríklad súkromie, prístup ku kvalitným informáciám, zodpovedné marketingové praktiky a nediskrimináciu. Všetky tieto témy sú dnes vo firmách sprevádzané nasadzovaním umelej inteligencie. Ak AI ovplyvňuje kvalitu informácií, transparentnosť marketingu, súkromie zákazníkov alebo riziko manipulácie, prestáva byť čisto technologickou témou. Stáva sa témou vzťahu firmy k zákazníkom a verejnosti.

ESG manažér – ten, kto stráži transparentnosť AI

Ak vo firme niekto prirodzene sleduje, či komunikácia sedí s realitou a či dátam možno veriť, je to spravidla človek zodpovedný za udržateľnosť. Preto sa AI Act tak úzko dotýka práve jeho agendy. Úlohou ESG manažéra nie je stať sa právnikom na AI ani preberať zodpovednosť za technické nastavenie nástrojov. Je ňou sledovať tie časti používania AI, ktoré ovplyvňujú transparentnosť, dôveryhodnosť ESG dát, komunikáciu udržateľnosti a vzťahy so stakeholdermi.

Pomôže jednoduché rozdelenie na dve oblasti: zber dát a komunikáciu dát.

Aká je úloha ESG manažéra v rámci AI Actu pri ESG dátach. Zdroj: ESG KLUB.

Komunikácia je tá časť, kam mieri Článok 50. Ak firma zverejňuje obsah, ktorý pripravila alebo upravila AI, mala by ho vedieť označiť a mať jasno v tom, kto zaň zodpovedá. Pri ESG komunikácii to má osobitnú váhu, lebo neoznačený AI obsah v správe o udržateľnosti alebo v kampani môže rýchlo podkopať dôveru, ktorú sa firma snaží budovať.

Zber je iný príbeh. Pri ESG dátach AI Act spravidla nereguluje samotný zber údajov o emisiách, energiách, odpadoch alebo dodávateľoch. Túto oblasť riešia najmä smernica CSRD, štandardy ESRS, interné kontroly, auditovateľnosť a prípadne GDPR. AI Act sa stáva relevantným až vtedy, keď firma použije AI systém spôsobom, ktorý spadá do regulovaných kategórií, alebo keď AI obsah vstupuje do verejnej komunikácie.

Typickým príkladom prvého prípadu je vysokorizikové použitie AI v personalistike. Príloha III nariadenia medzi vysokorizikové systémy zaraďuje aj AI určenú na nábor a výber uchádzačov alebo na rozhodovanie o pracovných podmienkach, povýšení a hodnotení zamestnancov. Práve tu sa sociálny a governance rozmer ESG a pravidlá AI Actu prekrývajú najviditeľnejšie.

AI Act v ESG kocke

Ak si z článku máte odniesť len niekoľko viet, sú to tieto. Od 2. augusta 2026 platia povinnosti transparentnosti AI Actu a týkajú sa aj firiem, ktoré AI iba používajú. V ESRS síce samostatný štandard o AI nie je, no cez požiadavky na zverejňovanie GOV-5, IRO-1, SBM-3 a G1 sa AI stáva témou governance vždy, keď umelá inteligencia vo firme ovplyvňuje:

  • kvalitu či dôveryhodnosť dát, 
  • transparentnosť firemných procesov alebo komunikácie či 
  • dôveru stakeholderov. 

Malým firmám stačia jednoduché interné pravidlá, nie zložité rámce. A rola ESG manažéra je jasná. Strážiť, aby to, čo firma zverejní, bolo pravdivé, označené a dôveryhodné.

Zorientujte sa v tandeme AI Actu a ESG

Umelá inteligencia a udržateľné riadenie sa budú prelínať čoraz častejšie a firmy, ktoré si pravidlá osvoja skôr, získajú náskok v dôvere zákazníkov aj partnerov. Presne s tým vám pomáha ESG KLUB, zorientovať sa v labyrinte ESG bez zbytočného právneho žargónu. Téme AI a Governance sa venujeme na podujatiach ESG KLUBU aj v rámci exkluzívneho newslettera ESG RADAR, ktorý posielame iba členom ESG KLUBU.

Upozornenie: Obsah článku má informačný a vzdelávací charakter a nepredstavuje právne, ani iné odborné poradenstvo. ESG regulácie a súvisiace štandardy sa priebežne menia a ich výklad aj uplatnenie závisí od konkrétnej situácie každej organizácie. Hoci obsah pripravujeme a overujeme s maximálnou starostlivosťou, nemôžeme zaručiť jeho úplnosť ani aktuálnosť v čase, keď ho čítate. Pri prijímaní konkrétnych rozhodnutí odporúčame konzultáciu s príslušným odborníkom. 

Zdieľať

Autor

Rastislav Tinák

Bývalý redaktor Hospodárskych novín, kde sa venoval témam z oblasti životného prostredia, poľnohospodárstva a maloobchodu. Súčasťou dlhoročných mediálnych skúseností je aj autorská tvorba v populárnom podnikateľskom portáli Podnikajte.sk. Tu autor písal texty na podnikateľské a ekonomické témy z rôznych oblastí. Jeho portfólio obsahuje aj firemné blogy v oblasti e-commerce a logistiky, ktorých súčasťou sú témy o znižovaní uhlíkovej stopy zásielky alebo zelenšom online nakupovaní. Pre ESG Klub sa autor venuje písaniu blogových textov na témy energetiky, ekológie a zodpovedného podnikania.

Hore