Firmy čelia v aktuálnej dobe jednej z najväčších transformačných výziev, ktorej odignorovanie bude mať miliónové, ale aj existenčné následky. V nadväznosti na Európsku zelenú dohodu (European Green Deal) musia reagovať na nové regulácie a legislatívu v súvislosti s ESG. S nárokmi, ktoré “zelená transformácia” na firmy kladie, sa stále častejšie spomína dôležitý faktor – tzv. náklady za nečinnosť podniku (COI z angl. Cost of Inaction). Zjednodušene povedané, ide o finančné straty alebo iné negatívne dôsledky vznikajúce v dôsledku nečinnosti a nevykonaných aktivít.

V analýze sa dozviete:

  • Čo znamená pojem “Cost of Inaction” a ktoré oblasti podnikania ovplyvňuje?
  • Aké náklady môžu podniku vzniknúť kvôli ignorovaniu súčasných trendov?
  • Ako sa riziko nákladov za nečinnosť dotýka  slovenských firiem?
  • Prečo je včasná implementácia ESG legislatívy pre firmy výhodná?

Stiahnite si rozšírenú verziu analýzy s objasnením dátových údajov a ďalšími zaujímavými príkladmi.

Čo znamená Cost of Inaction?

Cost of Inaction (COI) sú náklady za nečinnosť podnikov s dopadmi a príčinami vo viacerých hľadiskách. Analýza bližšie rozoberá dve najzásadnejšie, ktoré sú:

  • finančné a
  • sociálne.

Tieto dva aspekty sú pre podnikateľov kľúčové, pričom platí, že nedostatky v sociálnej oblasti fungovania sa odrazia aj na finančnom zdraví firmy. Cieľom analýzy je poukázať na zanedbané aktivity, ktoré ohrozujú konkurencieschopnosť firiem na trhu, najmä s prihliadnutím na výzvy v oblasti udržateľnosti.

Agenda, týkajúca sa týchto výziev sa nazýva ESG (Environmental, Social, Governance) a v európskej legislatíve ju právne definuje smernica CSRD (Corporate Sustainability Reporting Directive) o nefinančnom reportingu v oblasti vplyvu firiem na životné prostredie, sociálne podmienky zamestnancov a etickom aspekte podnikania. Proces transpozície tejto smernice do slovenskej legislatívy prebehol formou novely zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve s účinnosťou od 1. júna 2024.

Odkladanie ESG na zajtra môže byť pre firmy nákladné

Postoj firiem k ESG je rôznorodý, čo potvrdzuje minuloročný prieskum agentúry Ipsos pre českú Asociáciu malých a stredných podnikov a živnostníkov (AMSP ČR), ale aj skúsenosti našej agentúry GreenTalk, ktorá sa venuje komunikácii udržateľnosti. Časť firiem vníma ESG ako šancu na získanie nových obchodných príležitostí a ďalšia skupina pozorne sleduje nároky a povinnosti, ktoré so sebou prinesie. Zároveň existuje kategória firiem, ktorá črtajúce sa povinnosti v súvislosti s ESG zatiaľ nereflektuje.

Príležitosti sú naklonené aktívnym firmám v oblasti vykazovania ESG, zatiaľ čo tie nečinné prichádzajú o finančné prostriedky či obchodné príležitosti. V analýze rozoberieme oblasti, kde sa môže COI prejaviť najviditeľnejšie. Dopady, spolu so vzájomným súvisom jednotlivých hľadísk schematicky zobrazuje interaktívny Obr. 1:

Obr. 1. Rozdelenie dopadov nákladov za nečinnosť a vzájomný súvis jednotlivých hľadísk.

Finančné hľadisko nákladov za nečinnosť

Poskytovanie bankových úverov

Firmy, ktoré nedostatočne vykazujú ESG, doplácajú na svoju nečinnosť zníženou ochotou bánk poskytnúť im úvery. Banky vychádzajú v ústrety odpočtom z ročnej úrokovej sadzby spoločnostiam, ktoré sa zaviazali k aktivitám z oblasti ESG.

Pre odpočet z ročnej úrokovej sadzby zelených úverov sa zaviedol názov greenium (skratka z “green premium”) a jeho výška sa pohybuje medzi 0,5 – 2 %. Len do roku 2022 v eurozóne narástol objem udržateľných úverov na 156 mld. €.

Hlavným dôvodom zvýhodňovania udržateľných žiadostí o úver sú financované emisie (klienti sú súčasťou uhlíkovej stopy bánk), klimatické zmeny (materiálne a finančné riziká) a strata biodiverzity (biznisové riziko). K tejto politike v Európe sa pridali aj slovenské banky, záväzkom podporovať zelené úvery, prostredníctvom memoranda Slovenskej bankovej asociácie.

Poskytovanie bankových úverov

Obr. 2. Logická schéma vzťahov medzi klimatickými zmenami a zelenou politikou bánk.

 

2. Zhoršená pozícia v dodávateľskom reťazci a oslabená konkurencieschopnosť

Podobne ako pri bankách, aj v dodávateľskom reťazci platí, že uhlíková stopa dodávateľa sa týka aj odberateľa. Silní, veľakrát zahraniční hráči na trhu, s cieľom znížiť uhlíkovú stopu, postupne vyvíjajú tlak na ich tuzemských dodávateľov.

Tomuto sa v súčasnosti nemôže vyhýbať ani slovenský trh, ktorého veľká časť z pozície dodávateľa spolupracuje so zahraničnými firmami. Náklad podniku za nečinnosť je strata biznisových príležitostí, kde hlavnou príčinou je odmietavý prístup slovenskej firmy k aplikovaniu ESG princípov.

Príkladom je pivný producent Heineken Slovensko, ktorý sa do roku 2030 zaviazal používať iba udržateľne pestovaný jačmeň. Podľa našich orientačných výpočtov, Heineken musí do roku 2030 dopestovať ďalších 260-tisíc ton udržateľného jačmeňa, čo ich bude stáť približne 70 mil. € navyše. Ak túto sumu rozšírime podľa aktuálneho obratu najväčších producentov (1, 2, 3) na celý slovenský pivný trh, dostaneme približne 170 mil. €. Na tejto orientačnej sume môžu mať podiel pestovatelia len vtedy, ak nebudú ignorovať záujem trhu o udržateľné pestovanie.

3. Náklady podniku pri legislatívnych nárokoch na dekarbonizáciu priemyslu

Politika EÚ v oblasti ochrany ovzdušia je postavená na jednoduchom princípe: kto znečisťuje, ten platí. Zvyšujúci sa tlak na znižovanie uhlíkovej stopy tlačí smerom nahor aj ceny emisných povolení. Firma, ktorá zanedbáva svoju dekarbonizáciu, tým pádom stráca financie.

Pozitívnym príkladom je plánované ukončenie výroby tepla a elektrickej energie z hnedého uhlia v teplárni MHTH Žilina v roku 2027. Dopomôcť k tomu má vybudovanie kotla na biomasu a tuhé alternatívne palivo. Ak by sa spoločnosť pre tieto aktivity nerozhodla, v najbližších rokoch by táto nečinnosť každoročne priniesla náklady viac ako 12 mil. € na emisných povoleniach.

Sociálne hľadisko

1. Neochota mladších generácií pracovať pre firmy s laxným prístupom k udržateľnosti

Pre mileniálov a generáciu Z sú udržateľné firmy zaujímavejšie na pracovnom trhu. Hovorí tak prieskum spoločnosti Deloitte, ktorý ďalej uvádza, že až 42 % z nich je ochotných zmeniť zamestnávateľa v prípade, že nevyvíja dostatočné úsilie pri klimatickej otázke.

Nečinnosťou v oblasti ESG z dlhodobého hľadiska podnik vytvára náklad, ktorý sa prejavuje stratou možnosti zamestnávať mladšie generácie. Vhodným príkladom je členská základňa celosvetovej Spoločnosti ropných inžinierov (Society of Petroleum Engineers), ktorá klesla medzi rokmi 2015 a 2022 o 30 %, pričom priemerný vek členov vzrástol za rovnakú dobu z 45 rokov na 48.

Zloženie Society of Petroleum Engineers

Obr. 3. Časový vývoj zloženia Spoločnosti ropných inžinierov (študentov aj profesionálov pracujúcich v tomto sektore).

2. Strata, oslabenie a nutnosť rekvalifikácie pracovnej sily v dôsledku klimatických zmien

Dopady zmeny klímy a súvisiace obmedzenie pracovnej sily sa v menšej miere dostávajú aj do Európy.

Lokálnym príkladom sú náklady na rekvalifikáciu českých baníkov. Radikálne zníženie ťažby uhlia v ČR za posledné dekády pokračuje, pričom v roku 2018 v tomto odvetví pracovalo cca. 18 000 ľudí. Nad existenciou baní v budúcnosti visí otáznik a štát musí premýšľať nad nákladovou otázkou, ako udržať primeranú výkonnosť a kvalifikáciu pracovnej sily.

Zhrnutie

Náklady za nečinnosť v oblasti ESG sa firiem dotýkajú v dvoch zásadných hľadiskách: finančnom a sociálnom.

Z toho finančného sú najvýznamnejšími nákladmi za nečinnosť zhoršené podmienky financovania bankových úverov a strata možnosti dodávať pre zahraničné firmy. V sociálnej oblasti sa firmám nemusí vyplatiť podcenenie atraktívnosti v očiach potenciálnych zamestnancov z mladších generácií, resp. ak odmietnu patričnú starostlivosť o svojich zamestnancov (rekvalifikácia) v reakcii na klimatické zmeny.

Biznisové prostredie sa v reakcii na klimatické zmeny presúva k presnému vykazovaniu svojej udržateľnosti, pretože ESG reporting je založený na korektne meraných dátach. Pre firmy tiež môže byť prínosná tvorba vlastnej analýzy nákladov podniku za nečinnosť, čiže odhad možných dopadov svojho podnikania z praktickej a finančnej stránky. Keďže legislatíva Európskej únie pružne reaguje na klimatické zmeny, pre firmy je tiež nutné priebežné vzdelávanie sa v téme ESG.

Analýzu pre ESG KLUB vypracoval Ing. Filip Páterek.

Za doplňujúce údaje a cenné rady pri jej vypracovaní ďakujeme Ing. Petrovi Plocháňovi, FRM, Ing. Jánovi Jánošovskému, PhD. a Ing. Petrovi Škyrtovi, PhD. rovnako ako tímu spoločnosti KPMG Slovensko.

Stiahnite si rozšírenú verziu analýzy s objasnením dátových údajov a ďalšími zaujímavými príkladmi.

Autor

Filip Páterek

Vyštudoval chemické inžinierstvo a pracoval v papierenskom priemysle ako procesný inžinier. Popri technickom vzdelaní získal domáce aj zahraničné skúsenosti s multimediálnou tvorbou. Do portfólia jeho klientov patria značky ako Asics, Schwarzenegger Climate Foundation, Gardena, či domáca RTVS. V ESG KLUBE spája technické zázemie s tvorbou dizajnu.

Hore