Návratnosť je základ. Šancu na financovanie zelenej investície potom zvyšuje podpora, plán a dobré dáta

Ako získať peniaze na zelenú investíciu? Okrem návratnosti rozhodujú ďalšie tri veci

Bratislava, 27. októbra 2026

Investícia do udržateľnosti musí mať v prvom rade návratnosť, rovnako ako každá iná. Až potom šancu na financovanie zvyšuje využitie podpory, plán, ktorý zapadá do stratégie firmy, a kvalitné dáta. Vyplynulo to z vystúpení odborníkov na podujatí ESG INSPIRE „Ako financovať udržateľnosť?“, ktoré sa konalo 10. septembra v Bratislave. Jeho partnermi boli Tatra banka, Slovenská sporiteľňa, Greenlogy a ENBRA. Slovenské firmy pritom prísnejšie klimatické pravidlá vnímajú opatrnejšie než ich susedia. Podľa prieskumu Európskej investičnej banky ich najmä ako riziko vníma 59 % z nich, najviac vo V4, a príležitosť v nich vidí len 8 %.

Slovenské firmy sú opatrnejšie než susedia

Banky v EÚ majú podľa usmernení Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA) pri hodnotení klientov zohľadňovať aj ESG riziká. Slovenské firmy sú pritom voči klimatickým pravidlám skeptickejšie než ich susedia. Prechod na prísnejšie klimatické normy a regulácie v najbližších piatich rokoch vníma najmä ako riziko 59 % z nich, najviac vo V4 (priemer EÚ je 36 %). Príležitosť v ňom vidí len 8 % z nich (v EÚ 27 %). Vlastné emisné ciele si stanovuje a sleduje 14 % malých a 39 % stredných a veľkých firiem, v priemere tretina, v EÚ takmer polovica (EIB Investment Survey 2025).

„Ukazuje to, že slovenské firmy v zavádzaní vlastných emisných cieľov zatiaľ zaostávajú za európskym priemerom a transformácia na udržateľnejšie podnikanie u nás prebieha pomalšie. Prieskum pritom nezahŕňa živnostníkov ani najmenšie firmy do štyroch zamestnancov. Podľa môjho kvalifikovaného odhadu sa u nás meraniu a riadeniu emisií systematicky venuje približne 5 000 firiem,“ hovorí Milan Suchý z ESG KLUBU.

Návratnosť je základ, podpora ju zvyšuje

„Na investíciu do udržateľnosti treba pozerať ako na akúkoľvek inú investíciu. Musí mať ekonomický zmysel a návratnosť, inak do nej firma nepôjde,“ hovorí Danka Daubnerová, ESG senior produktová manažérka Tatra banky. „Keď ten zmysel má, oplatí sa naplno využiť podporu z európskych aj národných zdrojov a znížiť tak podiel vlastných peňazí.“

Firmy môžu využiť aj nový program na podporu energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov energie v podnikoch, ktorý spája bankový úver, záruku Slovak Investment Holding a grant. Podľa partnerov podujatia, Tatra banky a Slovenskej sporiteľne, je už možné oň žiadať. Grant firma dostane až po dokončení investície a preukázaní úspory energie.

Podľa Daubnerovej treba využiť aj dáta, ktoré firmy už majú. „Ak už firma report má, a často ho nerobila dobrovoľne, treba tie dáta využiť. Nie papier pre papier, ale tak, aby ušetrila náklady a lepšie videla, ako funguje.“ Spájať ESG len s reportingom je podľa nej mýtus. Aj investície do energetickej efektívnosti či obnoviteľných zdrojov sú ESG investície, hoci ich tak firmy často nenazývajú.

Najprv plán, potom technológia

Udržateľná investícia môže firme priniesť návratnosť rôznymi spôsobmi, napríklad efektívnejšími procesmi, nižšou spotrebou surovín či nižšími nákladmi na energie. Energie sú jednou z ciest, ktorá sa na nákladoch prejaví priamo: investície do úspor energie a do vlastných obnoviteľných zdrojov môžu znížiť účty a podporuje ich aj spomínaný program so zárukou Slovak Investment Holding.

Elektrina pre firmy so strednou spotrebou bola na Slovensku v druhom polroku 2025 približne o 14 % drahšia ako priemer EÚ (Eurostat, bez DPH). Na správne navrhnutom riešení preto záleží o to viac.

„Firma sa najčastejšie pozrie, na čo je práve dotácia alebo aká technológia je populárna, a skončí pri fotovoltike či tepelnom čerpadle. Treba však najprv pochopiť skutočné potreby firmy, jej prevádzku aj ľudí a až potom investovať tam, kde to má najväčší prínos,“ hovorí Radek Mikulášek, vedúci energetických projektov v spoločnosti ENBRA.

Peter Kalman, spoluzakladateľ spoločnosti Greenlogy, to ukazuje na fotovoltike. Bez riadenia a batérie firma prebytky často predáva do siete za nízke či dokonca záporné ceny. „Zákazníci, ktorí dnes plánujú fotovoltiku, už pri projekte vyjednávajú, čo budú s elektrinou robiť a za akú cenu ju predajú na roky dopredu. Banky vo finančnom pláne vyžadujú istotu, že peniaze reálne pritečú,“ hovorí Kalman. Najväčšou brzdou je podľa neho nepredvídateľnosť: „Najhoršie je, keď štát za chodu investície zmení pravidlá, zavedie nový poplatok alebo ju nejakým spôsobom sankcionuje.“

Poradie, ktoré sa oplatí

Z vystúpení vyplýva jasné poradie. Najprv projekt s návratnosťou, ktorý zapadá do stratégie firmy. Potom podpora, ktorá znižuje podiel vlastných peňazí, a dáta, ktoré firma už má. Technológia vybraná len podľa toho, čo je práve populárne alebo dotované, nemusí byť najlepším riešením.

Poznámka k dátam: Údaje o firmách pochádzajú z prieskumu EIB Investment Survey 2025 Európskej investičnej banky. Na Slovensku ho tvoria telefonické rozhovory so 401 firmami s 5 a viac zamestnancami (apríl až júl 2025), výsledky sú vážené podľa pridanej hodnoty. Malé firmy majú 5 až 49 zamestnancov. Ceny elektriny: Eurostat, 2. polrok 2025, odberatelia so spotrebou 500 až 1 999 MWh ročne, bez DPH.