Parížska dohoda predstavuje prelomovú, právne záväznú medzinárodnú klimatickú zmluvu, prijatú v decembri 2015 na konferencii OSN o zmene klímy v Paríži a podpísanú 196 krajinami sveta. Jej kľúčovým cieľom je obmedziť globálne otepľovanie výrazne pod hranicu 2 °C oproti predindustriálnemu obdobiu, s úsilím neprekročiť hranicu 1,5 °C do konca storočia.
Táto zásadná dohoda nadobudla platnosť 4. novembra 2016 po jej ratifikácii minimálne 55 krajinami, ktoré produkujú aspoň 55 % celosvetových emisií skleníkových plynov, čím sa stala prvým skutočne univerzálnym klimatickým záväzkom v histórii.
Parížska dohoda predstavuje významný míľnik v rámci Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC), ktorý bol prijatý na Samite Zeme v Riu v roku 1992. Zatiaľ čo predchádzajúci Kjótsky protokol z roku 1997 zaviedol záväzné ciele pre vyspelé krajiny s platnosťou do roku 2020, Parížska dohoda prináša univerzálny rámec, ktorý po prvýkrát v histórii zahŕňa všetky národy v spoločnom úsilí o klimatickú akciu.
Kľúčové piliere dohody
- Národne stanovené príspevky (NDC): Každá krajina si určuje vlastné klimatické ciele a opatrenia, ktoré každých päť rokov aktualizuje, pričom každý nový plán musí byť ambicióznejší než predchádzajúci.
- Transparentnosť a zodpovednosť: Signatári dohody si navzájom a aj verejnosti poskytujú informácie o svojom pokroku pri dosahovaní stanovených cieľov, čím sa zabezpečuje transparentnosť a efektívny dohľad. Dôležitým mechanizmom je tzv. globálna inventúra (Global Stocktake), ktorá každých päť rokov vyhodnocuje kolektívny pokrok pri plnení cieľov dohody a pomáha formovať ďalšie kroky.
- Klimatické financovanie: Rozvinuté krajiny sa zaviazali poskytovať finančnú podporu a pomoc rozvojovým a zraniteľným krajinám pri znižovaní emisií a budovaní odolnosti voči zmene klímy.
Transfer technológií: Podpora zdieľania a šírenia ekologických technológií pre posilnenie adaptačných schopností a znižovanie emisií v rozvojových krajinách. - Adaptačné opatrenia: Dohoda venuje značnú pozornosť adaptácii na zmenu klímy v kritických oblastiach ako vodné hospodárstvo, potravinová bezpečnosť, ochrana biodiverzity, zdravotníctvo a ochrana pobrežných zón. Adaptačné opatrenia sú kľúčové pre zabezpečenie odolnosti spoločností voči klimatickým zmenám, ktorým už nie je možné zabrániť.
Aký má význam pre podnikanie?
Pre podnikateľský sektor predstavuje Parížska dohoda zásadnú zmenu paradigmy, ktorá motivuje k:
- Inováciám v oblastiach nízkouhlíkových technológií a čistej energie
- Prehodnoteniu podnikateľských modelov smerom k udržateľnosti
- Novým investičným príležitostiam v zelenom sektore
- Zvýšenej transparentnosti a reportingu v oblasti klimatických dopadov
Spoločnosti, ktoré do svojich stratégií aktívne integrujú klimatické záväzky v súlade s Parížskou dohodou, nielen získavajú konkurenčnú výhodu na trhu, ale prispievajú aj k celosvetovému úsiliu o udržateľnú budúcnosť. Viaceré globálne iniciatívy ako Science Based Targets initiative (SBTi) či UN Race to Zero pomáhajú organizáciám zosúladiť svoje emisné ciele s ambíciami Parížskej dohody.
Európska únia a Parížska dohoda
EÚ a všetky jej členské štáty, vrátane Slovenska, ratifikovali Parížsku dohodu a zaviazali sa k jej implementácii. Na dosiahnutie jej cieľov EÚ spustila iniciatívu Európska zelená dohoda, ktorá má zabezpečiť klimatickú neutralitu EÚ do roku 2050. Medzi konkrétne záväzky EÚ patrí zníženie emisií minimálne o 55 % do roku 2030 v porovnaní s úrovňami z roku 1990.
Parížska dohoda predstavuje fundamentálny rámec pre implementáciu environmentálnych aspektov ESG agendy a kľúčový akcelerátor globálneho prechodu k nízkouhlíkovej ekonomike budúcnosti.
